2. Kapitola - Vlčica ohňa - 1. časť

Z hĺbok jej duše sa začal na povrch dobýjať vzdor. Hlboko zakorenený inštinkt. Cítila akoby vlkov poznala  tisícky rokov, pričom ich ešte v živote nevidela. Dobre vedela že zabijú ju i ostatných, a je jedno či sa im sama obetuje alebo nie. Veľké belasé očká jej v okamihu potemneli a čierno-biela srsť jej vzplanula v ohni. V divokom, neskrotnom ohni. Do popredia sa dostal lovecký inštinkt ktorý jej zdravý rozum prekryl ako čierny závoj.... Rozbehla sa, obratne sa odrazila od zeme a skočila po temnom démonovi.

„Cherry nie“ skríkol po nej Wessett ale ona ho už nepočúvala.

Zadrapila sa démonovi do čumáku a vlk zavyl od bolesti. Pokúsil sa ju zhodiť prednou tlapou ale priamy dotyk s ohňom bol priveľmi bolestivý a jemu obhorela čierna laba. Ešte viac ho naštvalo to keď zistil že to vĺča Cherry má veľkú moc. Prudko trhol hlavou a Cherry odletela na niekoľko metrov od neho. Malá ohnivá gulička sa chvíľu vznášala vo vzduchu kým ju gravitácia nepritiahla späť na zem. Ona sa však pred tým stihla otočiť a tak že dopadla na všetky štyri.

„Na čo čakáte vy hlupáci!“ zrúkol temný démon a zavrčal „Zabite ich, všetkých!“

„Bežte a zavolajte posily“ prikázal Wessett vĺčatám keď videl že sa kruh vlkov začína rozpadávať. Temný vlci sa rozbehli na všetky strany a snažili sa dolapiť všetko živé čo sa im dostalo do cesty. Darka sa rýchlo pozviechala zo zeme a bežala, čo jej sily stačili, pre posilu. Avšak jej malé bucľaté nohy nezvládali rýchli beh a temný vlci nemali najmenší problém ju chytiť. Bežala tak rýchlo ako vedela a keď dobehla ku skalám začala kričať na celé okolie čo jej hlas stačil:

„Potrebujeme posily! Na sopečnej čistinke vulkána na nás útočia...“ nestihla dokončiť pretože sa jej do krku zahryzol démon. Tvár celú od krvi si oblizol červeným jazykom. Krvilačná beštia mala s Darkiným telom väčšie plány, žiaľ bohu nebolo dostatočne veľké na to aby sa mohla prevteliť do jej kože. Tak ju démon jednoducho „vypil“ a potom sa s vražedným pohľadom rozbehol na čistinku dúfajúc že ešte bude môcť zabiť. Tam zatiaľ prebiehal krutý boj smrteľníkov proti démonom. Cherry sa vytrvalo bránila, uskakovala a útočila. Zároveň sa pokúšala brániť aj svojich priateľov v domnienke že jej kamarátka Darka ešte žije. Niektorým z nich sa podarilo utiecť do bezpečia ale niektorý zomreli aj napriek Cherriinej pomoci. Už tu zostávali iba Cherry a Wessett. Ona sa bránila lebo vedela že vyhrať dokáže ale on sa bránil iba kvôli česti. Vedel že tento útok neprežije, bolo to priam nemožné. Ako sa mohol obyčajný vlk vyrovnať démonovi s ohromnou magickou mocou?

2. časť

Ani oni však neboli neporaziteľný. Tak ako všetko na tomto svete, aj oni mali slabinu, malú, takmer nebadateľnú chybu... Neboli tak úplne hmotný. Ich telá boli ešte príliš slabé, a nie dosť pevné takže sa po častiach vyparovali. Potrebovali krv, aby mali dostatok síl, a schránky smrteľníkov, v ktorých by ich duše mohli žiť. Iba vďaka mágii sa udržiavali v akom, takom prijateľnom hmotnom stave. Inak by sa ich duše vyparili ako voda do ovzdušia, a potrebovali by ešte viac moci, aby sa znovu zhmotnili, ktorú práve nemali k dispozícii. A Cherry sa to rozhodla využiť. Všimla si to na vlkovi na ktorého prv zaútočila. Jeho tvár sa rozpadla na tisícky čiastočiek. Žlté oči mu však ešte stále svietili.

„Útoč na nich a oni sa pomaličky začnú rozpadávať“ šepla Cherry a potom začala divoko útočiť, raz na jedného a raz na druhého démona. Nestíhala však brániť aj Wessetta, démonov bolo príliš veľa. Stihla už iba zahliadnuť ako sa mu jeden démon zahryzol do krku. Najprv z neho vypil všetku krv. Potom sa z jeho telo začalo premieňať v prach z ktorého vyletel čierny kúdol dymu a vletel do tela mŕtveho Wessetta. V žilách sa mu rozprúdila nová, chladná a temná krv démona a rany na krku sa zacelili. Wessettove azúrové oči razom zmenili farbu na krvavo červenú. Postavil sa zo zeme a okolo tela sa mu rozprúdil čierny kúdol vzduchu. Keď sa rozplynul, vlk ktorý stál pred Cherry sa vôbec nepodobal na Wessetta. Mal uhľovo čiernu srsť a zabijácky, chladný pohľad. Teraz už mal úplne hmotné telo a tak získal väčšiu moc. Cherry až bodlo pri srdci a po tvári sa jej skotúľala kryštálová slzička ktorá na chvíľu zhasila oheň na jej tvári. Zvíťazil v nej cit a bolesť. Divoký oheň na jej srsti zhasol a znovu to bolo obyčajné čierno biele vĺča. Po tvári jej začali tiecť slzy v prúdoch a ledva videla na démonov ktorý sa k nej krvilačne blížili. Nedokázala nenávidieť, nemala v srdci nenávisť, nechápala to. Nemala v sebe túžbu po pomste, bola príliš malá a nevinná. Začala cúvať dozadu...