1. Kapitola - Temnota prichádza - 1.časť

Malá čierna vlčica s veľkým bielim fľakom pod krkom, bruchom a hruďou si zívla a postavila sa na nohy. Prvé čo ju napadlo bolo: Dnes je môj veľký deň, bude taká sranda. Vybehla von z jaskyne a upaľovala dole do údolia. Svižne preskakovala veľké skaly a popritom jej pod tlapkami praskal čerstvý jarný sneh. Dobehla až k jeden jaskyni z ktorej práve vychádzalo malé tlsté sivé vĺča.

„Darka, pohni si lebo zmeškáme“ nervózne prešľapovala Cherry pred jaskyňou. Za Darkou sa z tmavých hĺbok jaskyne vynorila veľká sivá vlčica a jemne do nej strčila ňufákom:
„Choď už aby si nemeškala“ povedala. Darka vykráčala von za Cherry a obe sa vydali na striebornú čistinku vlka Vulcana.

„Pridaj“ Cherry sa svižne rozbehla dolu kopcom. Darka sa so svojím bucľatým telíčkom ledva hýbala. Rýchlo švihala tlstými nožičkami a niekoľkokrát takmer zakopla. Bolo vidieť že sa na svoju kamarátku ani trochu nepodobala. Cherry bola malá ale zato bola veľmi rýchla, pohybovala sa takmer nečujne a mala výdrž. Zatiaľ čo Darka nebola ani s polovice taká rýchla, svižná ani tichá, nehovoriac o jej výdrži. Cherry rýchlo a svi´žne kľučkovala medzi skalami zatiaľ čo Darka prepletala nohami a snažila sa ju dobehnúť. Na čistinku došli práve včas pretože už Wessett už prichádzal. Wessett bol široko ďaleko najuznávanejší lovec. Bol vzorom pre nejedno vĺča ale nie každé malo také šťastie ako Cherry, že sa s ním mohlo stretnúť pred svojím prvým lovom. Cherry sa rýchlo posadila do predu aby jej neušlo ani jedno jediné slovko. V očiach sa jej odrážali iskričky šťastia, veselosti a nadšenia popri tom ako počúvala inštrukcie.

„Tu sa rozdelíte. Každý z vás sa vydá do lesa a odtiaľ do súmraku prinesie ulovenú korisť celú a nepoškodenú“ povedal Wessett a všetky vĺčatá takmer naraz prikývli. Chíľu im ešte ukazoval ako čo treba robiť a potom sa všetci rozutekali do rozdielnych svetových strán. Cherry vbehla do lesa medzi prvými:

„Ak chcem skúškou prejsť, stačí ak ulovím zajaca“ nespokojne si pre seba zamrmlala. Ona nechcela len spraviť skúšku, ona chcela zažiariť, chcela byť rovnako uznávaná ako Wessett. Vraj ale v tomto lese nežili žiadne jelene ani srnky či iné veľké zvieratá. Tak sa teda rozhodla že nájde aspoň toho zajaca. Prišla k malej čistinke v strede lesa a na jej okraji pri kríkoch sa pokúšala vystopovať zajaca keď v tom uvidela niečo úžasné... Na čistinke sa pásol krásny, veľký mladý jeleň. Parohy mal žiarivé, akoby ich mal vykladané tisíckami drahých kameňov a srsť mal sfarbenú do striebra. Cherry nezaváhala ani na chvíľku, vedela že tohto jeleňa musí uloviť. Prikrčila sa do krovia a chvíľku ho s údivom pozorovala. Potom ako strela vyletela von  a veľkým oblúkom skočila na striebristého jeleňa. Malé ostré nechty mu vnorila hlboko do kože a bielimi ostrými tesákmi sa mu zahryzla do hrdla. Jeleň vykríkol a potom so sebou začal divoko metať a pokúšala sa so seba Cherry zhodiť. Ale čím viac sa zmietal, tým viac sa mu tesáčiky vnárali do kože. Cherry toho mala akurát tak dosť a trhla hlavou. Jeleňovi vytrhla kus mäsa a ten sa zrútil na zem v bolestivých kŕčoch. Cherry po ústach stiekla krv a zafarbila do červena jej bielu hustú srsť pod krkom. Rýchlo vytiahla labku spod ťažkého jeleňovho tela a znovu mu zahryzla do krku. Jeleň posledný krát zalapal po dychu a potom nastalo ticho. Cherry si víťazoslávne prezrela svoj úlovok. Je krásny, pomyslela si a potom ju napadlo ako ho dotiahne až na čistinku. Rozhodla sa že ho tam dotiahne pretože nemala inú možnosť a nechať by ho tu bola škoda. Tak ho teda jemne uchopila do zubov za krk aby mu už nevytrhla ani kúsok mäsa. Veď ho mala priniesť celého. Tak ho teda ťahala naprieč celým lesom a neuvedomovala si že za sebou necháva krvavú stopu.

2. časť

Už na oblohu padal súmrak a všetky vľčatá už sedeli na čistinke so svojimi úlovkami a nadšene sa prekrikovali kto bol lepší. Všetky okrem Cherry... Ešte aj Darka priniesla malého hnedého zajaca. Všetci zrazu stíchli. Z krovia sa pomaly vynárala krvou zašpinená Cherry. V zuboch pevne držala krk striebristého jeleňa ktorého ťahala za sebou. Bolo to veľmi zaujímavý pohľad, však sama Cherry bola asi päť krát menšia a mohla mať sedem krát menšiu váhu. Priniesla ho až  pred Wessetta a potom sa vyčerpane posadila. Ako prvá k nej pribehla Darka a radostne ju privítala:

„Ja som sa už o teba tak bála, bola si tam veľmi dlho, už som si myslela že sa ti niečo stalo“

„Dúfam že vám toto bude stačiť“ dychčala Cherry nevšímajúc si Darku. Wessett niekoľkokrát obišiel jeleňa a udivene si ho prezeral. Ostatné vĺčatá zvedavo pribehli ku koristi a nadšene na ňu pozerali.

„Takéto niečo som ešte nevidel“ krútil hlavou Wessett a pritom nevychádzal z údivu „To si ulovila sama?“

„Úplne sama“ hrdo prikývla Cherry a zdvihla hlavu. Na svoj úlovok bola veľmi pyšná, ešte ani Wessett také niečo nikdy nevidel.

„Na svôj vek máš neuveriteľný talent“ uznal Wessett a otočil sa smerom k lesu. Zdalo sa mu že niekoho počuje prichádzať. I vĺčatá spozorneli a tiež sa zadívali smerom k lesu. Zrazu sa z krovín vynorili vlci. Srsť mali uhľovo čiernu a oči mali žlté a blištivé. Z úst sa im penilo a cerili veľké tesáky.

„Bežte“ zvolal Wessett na vĺčatá a postavil sa do bojovej pozície. Všetci sa chceli rozutekať no vtom zistili že sú obkľúčený. Všade okolo nich sa mihali agresívny čierny vlci. Nikto okrem Wessetta nevedel čo sa deje. Darka začala ustrašene cúvať do stredu čistinky.

„Čo...čo sú zač?“ vyzvedala Cherry. Tie čierne stvorenia sa jej veľmi nepodobali na vlkov.

„Vlčí démoni... Vlastne iba duše vlčích démonov. Démoni temnoty... Ich telá sú zakliate ale oni sa iba vďaka kúzlam dokážu dostať do akej takej hmotnej podoby. Sú to krvilačné beštie ktoré zabijú všetko živé čo im príde do cesty“

„Ale prečo sem prišli“ nechápala Cherry. Pohľad jej zablúdil na jeleňa a vtedy jej začalo svitať... Ona ich sem predsa doviedla. Ťahala krvavú stopu naprieč celým lesom a takým stvoreniam ako vlčím démonom to uniknúť nemohlo. Ona dobre vedela že to nedopadne dobre. Bolo ich veľa, príliš veľa a ani ona ani ostatné vĺčatá nedokázali bojovať... Démonický vlci sa čo raz viac približovali a skupinku vĺčat spolu s Wessettom tlačili do pasce. Keď už boli úplne blízko jeden z vlkov zavrčal:

„Vydajte nám to vĺča“ a ukázal smerom na Cherry. Tá od strachu skamenela a ani brvou nepohla. Iba treštila belasé oči  na veľké temné stvorenie pred sebou.

„Na čo ju potrebujete?“ sykol Wessett na temného démona a postavil sa mu do cesty „Je to iba vĺča“

Aj Cherry bola zmätená, no čo by ju predsa potrebovali keď majú takú moc? Keby aspoň vedela ako môže pomôcť. Ona ich sem priviedla, i keď neúmyselne a nevedela ako ich dostať preč.

„Vydajte nám ju inak zomriete všetci“ vyhlásil démon a žlté oči sa mu zaleskli pri vidine spôsobiteľného utrpenia. Cherry sa zrazu pohla smerom k vlkovi. Darka sa tak veľmi bála že sa ju ani nepokúsila zastaviť len sa schúlila do klbka a labkami si prikryla oči. Ona sa nebála o nič menej. Srdce jej divoko bilo a každým krokom bola bližšie k istej smrti. Wessett si ju ani nevšimol pretože pohľad upieral na temného vlka. Cherry už stála pri vlkovi a na srsti cítila jeho chladný mrazivý dych keď...