Zatiaľ iba úvod...

Vlastne ani neviem k akému príbehu by to mal byť úvod, len ma to tak napadlo. Vlastne ani neviem na základe čoho ma to napadlo, jednoducho som písala čo mi zišlo na um. Viem, tá posledná veta je tam iba tak "hodená", napriek tomu ža som sa ju pokúšala nejako umiestniť sa mi to nepodarilo. Veľmi sa mi ale páčila tak som sa ju tam predsa len rozhodla dať :D. V každom prípade, tuto to máte :D:

Nekonečné hĺbky temnoty

Celé roky... Storočia a tisícročia bolo v najtemnejších hlbinách temných lesov uväznené stvorenie... Stvorenie ktorého poslaním bolo utrpenie, smrť a ničenie... Teraz sa vracia aby svoje poslanie splnilo. Aby rozširovalo strach. Aby naplnilo osud... Svoj i svetový...

Odvrhnuté svetlom... Stratilo všetko, nič nezostalo... Len prázdne bolestivé spomienky. V jeho srdci sa nezachovala ani stopa lásky či citu. Toto všetko nahradila nenávisť, nekonečná nenávisť prameniaca z odvrhnutia. Bolesť a smútok sa premenili v pomstychtivosť, zlosť a bezcitnosť... Život sa od základov zmenil. To čo bývalo stelesnením svetla a dobra sa zmenilo v to najkrutšie a najbezcitnejšie stvorenie sveta a zavrhlo všetko spojené zo svetlom... Ďalšiu kapitolu života zasvätila nekonečným hĺbkam temnoty. Zabudla pretože chcela... Odvrhnutie sa rozhodla oplatiť... A teraz ju už nič nemohlo zastaviť... Prebúdza sa... Prichádza... Nepremýšľa... Nikto ju už nezastaví, nikto sa jej nepostaví, nikto jej nepomôže, nič ju nezničí, nik ju nezlomí...

Chladné kamenné srdce opradené pevnou reťazou.