Úvaha - Skutočnosť mojimi očami

Na začiatok vám chcem povedať len toľko: Všetci ktorých sa článok týka, Hanbite sa. Je mi z vás zle..

Týmto článkom chcem poukázať na skutočnosť „mojimi očami“ ktorú si mnohý z vás buď nepripustia alebo ju nechcú vidieť. Budem písať v 3. osobe, pretože nie som jediné dieťa na svete ktoré pozná tento „prípad“.

A ešte niečo... Nebudem sa vám ospravedlňovať, nebudem vám hovoriť „bez urážky“, urážajte sa koľko chcete, viem, pravda občas bolí. Môj názor mi nikto nevezme tak si trhnite. Som drzé dievča ktoré vám doslovne pľuje pravdu do očí, spamätajte sa.

 Dnes má už zrejme polovica detí sveta rozvedených rodičov. Prečo? Len pre sebeckosť a bezcitnosť... Väčšinou sú to naši „drahý oteckovia“ ktorý sa rozhodnú odísť. Určite veľa detí pozná nasledovné dve vety:

- Neodišiel som od teba ale od tvojej mamy. Teba by som nikdy neopustil – tvrdia.

Ale koľko pravdy sa v tom skrýva? Žiadna. Pretože keby ste nás mali radi ako to tvrdíte, nikdy by ste neodišli, nikdy by ste sa neodsťahovali a nikdy by ste nepodali žiadosť o rozvod – zostali by ste kvôli nám, pretože by vám na nás natoľko záležalo. Problémy sa dajú vyriešiť aj inou cestou, vždy máte na výber na tisíc spôsobov... Lenže vy si zvolíte tú prvú a najjednoduchšiu alternatívu – odísť. A pritom nikdy neberiete ohľad na nás – na deti ktoré za nič nemôžu, ktoré si nezaslúžia trpieť kvôli vám a vášmu egu. Ešte len malým deťom, ktoré ešte pravdu nedokážu rozpoznať od klamstiev, vsugerujete že ich máte radi. Keby však tie deti vedeli čo sa deje, prevracal by sa im žalúdok od toľkého hnusu a znechutenia...

 A druhá vec ktorú som vám chcela vyčítať a doslovne vytmaviť... Tá vaša „striedavá starostlivosť“, vaša „stredná zlatá cesta“. UVEDOMTE SI KONEČNE ŽE NIE SME ŽIADNE KNIHY Z POŽIČOVNE KTORÉ SI BUDETE MEDZI SEBOU POHADZOVAŤ!!! Sme deti a máme právo nebyť považovaný za „výhru“. Dieťa ktoré žije raz tu a raz tam nemá žiadne zázemie! Skúste sa vžiť do kože takých detí a potom povedzte že to je dobré! Uvedomte si konečne svoje konanie. Pretože to čo robíte, nie je v prospech detí. Je to v prospech vášho prekliateho citlivého ega ktoré vám nedovoľuje „prehrať“.....

Nebudem vám tu rozpisovať slová ktoré by sa mi ľahko vyšmykli keby som sa prestala ovládať. Dúfam že ste pocítili krutú pravdu, že vás to trápi a že vás moje slová budú v noci prenasledovať ako najhoršia nočná mora, aby ste v tých svojich kamenných srdciach aspoň na chvíľu pocítili tú bolesť, ktorú ste svojim konaním spôsobili.

Len toľko som vám chcela na koniec odkázať: Konečne si uvedomte že ide v prvom rade o nás, pretože my si neskôr v živote odnesieme bremeno ktoré ste na nás uvalili.

Vaša neopísateľne znechutená a pohoršená,

Gréta